Tak pravil Lues   

Rozhovory s Lues De Funes:

fanzin Tvrdý Jádro 2/91
fanzin Vryť jar/91
fanzin Hungry for Trash 8/91
fanzin Malárie leto/90

fanzin Tvrdý Jádro 2/91

(prepísané s pôvodnou diakritikou)

L.D.F. - hardcore Bratislava, vyšla jim první deska "THE GREAT HARD-CORE ODRB...". Na dobírku si můžeš objednat na adrese ZOON RECORDS, Š.D.MLADOSŤ B4/11, ASMOLOVOVA 53, 842 47 BRATISLAVA. Pokusil jsem se zpáchat rozhovor s "Mirom" Kokotom, tady je :

Dost by mě zajímalo proč se ve svejch textech oháníte různýma hovnama a sračkama?

Naše texty sú o láske pokial si to nezpozoroval. My to tými hovnami a sračkami zakrývame. A okrem toho hovno je človeku vec blízka, takpovediac každodená. Určitě bližšia než láska. Si si istý, že s hovnom sa stretneš každý deň, ale s láskou? Po tyčkách, pivu, láske a čo ja viem, o čom sa zpívá je to príjemná zmena, nemyslíš?

Co maj společnýho kapely "AHC" a "KOKOTOR" s L.D.F.?

Majů spoločnů garáž /a mňa/. Aby sme si rozumeli Kokotor je abstraktná kapela. Nemá stálych členov. Cielom a ukolom orchestrálnej formácie Kokotor je vtirať sa na akcie poriadané štátnou kultůrou a tam šíriť paniku a chaos do posledného diváka. Na pódiu má Kokotor od 30 do 50 členov. Demo celkom nevystihuje podstatu. /dve je vystupenie Kokotoru v bratislavskom štátnom klube Rock-Pop-Jazz spolu s trash-metalovou formáciou EDITOR./ Skupina AHC bude namísto kapely L.D.F. na kompilácii, ktorů vydáva Malaria. Potom sa AHC rozpadne. Skupina L.D.F. sa tiež rozpadá. Ešte budů asi 3-4 koncerty v Čechách a koniec. Z vrakov oboch formacii povstane formácia nová, krajšia, a perspektívnějšia formacia, ktorá bude vážne konkurovať estónskym HC kapelám /HC Hiwis, Brutal Kukulis/.

Miro mohl by jsi upozornit na nějaký O.K. tam od vás, prosimtě co je to vlastně komerce?

Je to slovenská HC kapela NAPALM SHOWER teraz CHAOS DE PAKOS zo Sobraniec drží podla mňa prím kvalitného stredoeurópskeho HC. Vydali 6 SP na ktorých nič nebolo a ktoré vlastně ani neboli. Čisto komerčný ťah na ziskanie širokej popularity a aparatůry. Mám rád fan-kluby až k smrti. A preto zbožnujem kapely, ktoré si zakladajů fan-kluby, rozdavajú členstvo za 20k,- - to sú fajn ludia. Z nich žiadny kokotizmus nehrozí. Nechcem menovať, ale napríklad SKULL z Košic. Zarábajú si na aparatúru kreslením akčných krezieb - smrtky v akcii a pod. volovinami. Myslím že týmto začínam zavitavat aj do otázky čo je byť komerčný. Komerčná hudba je hudba pre väčšinu. Trash, Metal, Exploited atd. - veď to poznáš. Najväčší paradox je, že aj punk je komerčný. To už nie je punk.

Jakej máte názor na utvoření samostatného slovenského státu?

Pre nás hranice nič neznamenajú. /Starý dobrý protektorát/

Zpět k L.D.F., máte první desku. Zajímalo by mě jak probíhalo její natáčení a co bude dál?

Natačanie Lp bola prča. Dúfam, že je to poznať. Väčšina nápadov je spontánnych a náhodných. Jediná chyba je, že to nikdo nekupuje. A keď to kupujú robia si z toho puky. Minule od nás odkúpil hokejový svaz 500ks na bližiace sa majstrovstvá sveta. Takisto sa z toho dajú robiť disky pre Bugára.10ks Lp - 1 disk. Minizterstvo školstva nám to tiež kupuje ako pomocky na pracovné vyučovanie.

a ještě adresa :
Sziphilitic Informbűro
A.H.C., LUES DE FUNES, KOKOTOR
Mirko Makyta
Bardejovská 8
831 02 BRATISLAVA

Miro ještě bych se ti chtěl omluvit za tu slovenštinu, jestli jsem udělal nějaké chyby tak SORRY !

Adresa CHAOS DE PAKOS :
Marcel Knapek
Komenského 24
073 01 SOBRANCE
hore

fanzin Vryť x/91, na diktafón nahraté v grcáriu IRŠ Tlis na jar 1991

(na diktafón nahraté v grcáriu IRŠ Tlis na jar 1991)

LUES DE FUNES RACHOTÍ AKO TANKOVÁ ROTA

Je to dobrá vypalovačka. Dve basy a bicie : rachot ako keď stojíš v tuneli a okolo teba sa valia tanky. V Luesi mydlia : Maroš - basa, Ďuro - basa a Miro - bicie. "Spievajú" Ďuro a Maroš. Práve im vyšla platňa u firmy Zoon rec.. Ináč hrávajú v KS EXPERIMENT v Rači / pri tom dodžubanom paneláku / v Blave, oplatí sa to vidieť. Agentúra SHIT HAUS, v ktorej majú tiež prsty tam organizuje koncerty všakovakých úletových kapiel, hrali tam napr. už SKIMMED, S.R.K., A.H.C., IMBECILOFÍLIA, ČENKOVEJ DETI, APATIA /Poľsko/. Kontakt na SHIT HAUS: Miro Makyta, Bardejovská 8, 831 02 Bratislava. V tom dodžubanom paneláku založili galériu graffiti, shit artu, cik artu.

My hovädá, sme sa rozprávali s Marošom /Ma/ Mirom /Mi/ a Ďurom /Ď/.

H: no, páni, mohli by jste se nám představit...
Ď: stačí keď vidia naše ksichty...
Ma: my sa pozrieme na mikrofón, dobre...
H: děkujem, právě se skupina LdF představila...
Ma: KOKOTOR nie, ELÁN tiež nie, zalistujeme v pamäti...
Ď: vyraďovacím spôsobom na to prídeme...
H: chalani, ja som počul, že sa METALINDA do vás prevtelila...
Mi: určitá perzonifikácia by tu bola, oni sa vtierajú...
Ma: oni sa neprevteľujú, oni sa vteľujú totiž sviniari...
Mi: stelili sa do nás...
H: nějaká inkarnace?
Ma: to neviem čo je, to bude nejaká strašná choroba...
Mi: to je horšie, ako keď sa okokotíš na gulách...
Ď: čo, Mečiara už zhodili?
H: nevím, my to zase tak nesledujem...
Ď: Mečiara zhodili, vieš on je tam hore a Janka báčiho, toho z kanála, tak toho vytiahli...
Ma: minule som išiel okolo tej VPN-ky a tam nejakí tí fanatici skandovali že: "Mečiara si nedáme!", majú jesť čo je navarené, nie?
H: páni, teď bych chtěl aby jste se představili každý sám, ne jako kapela. Buď jménem, nebo přezdívkama, jak chcete...
Ď: ja sa volám Ďuro, umelecký pseudonym Pičúz...
H: a co obsluhuješ?
Ď: momentálne pivovú fľašku...
Ma: ja som Maroš, chlapci ma volajú Kliťák, hrám na basovú gitaru, to je dosť netradičné v našej kapele...
H: vidím, že máte přezdívky jenom jako určité části...
Ď: podľa toho, kto sa o čo najviac zaujíma...
Mi: ja sa volám kokot, volajú ma ináč Miro a hrám na bicie...
H: stolici máte pravidelnou?
Ma: minule som v garáži jednej zrezal nohu...
Ď: a už nebola pravidelná...
Ma: bola taká trochu asymetrická...
Mi: potom som zrezal aj ostatné a bola pravidelná...
Ma: ale na prednáškach mám jednu pravidelnú stolicu, takú na kraji...
Ď: to je jediný študent v kapele...
H: a rozuměli jsme si s touto otázkou?
Ď, Ma, Mi: určitééé...
Ma: my vieme ako..
Ď: my už máme rozhovorov za sebou...
      /spoločný smiech troch svetaskúsených ľudí/
Mi: tisícdeväťstopäťsto rozhovorov...
H: chalani, ale ja keď som vás počul spievať, mne strašne vadilo, ako falošne spievate...
Ma: to sa ti možno len na prvý pohľad zdalo...
Ď: to sú také jazzové stupnice zložité...
Ma: to sú väčšinou samé chromatiky...
Mi: ono sú to vieš, tie stredoveké stupnice, ako sa berú, tá lidická, axilidická...
Ď: takzvaná kokotická to je...
Mi: my máme svoju kokotickú stupnicu a keď to prekombinujeme, tak sa to zdá, že to je falošne, ale to neni falošne...
Ď: časom pochopíš, že v tom je zákon...
H: nemáte strach z toho, že keď vám vyjde tá platňa, že vás budú v ROCK a POPe kritizovať za to, veď predsa len, keď vás budú v ROCK a POPe kritizovať, ja neviem kam to dotiahnete
Mi: v ROCK a POPe my máme konexie...
Ď: nie, ja už som si pripravil povraz, nie, to asi neprežijeme, to bude náš koniec...
Ma: my do ROCKPOPu a ďalším kritikom nebudeme posielať túto platňu , ale my sme nahrali zvlášť... a my tam vôbec nehráme na tej platni, ani nestrieľame a to sa teraz tak robí vo svete...
H: nebojíte sa teda že vás to umělecky zruinuje?
Ď: veľmi sa toho bojíme a všetky naše sny a plány životné sa zrútia ako domček z karát...
Mi: ono vlastne tie ženy v tej Ghane to, oni to nemysleli ani tak zle...
Ma: nie, ale určitú logiku to malo, vy ste mi takého chrobáka nasadili do hlavy...
Mi: nemysleli to tak zle zase, nemôžeme si to pripustiť...
Ď: minule, ako bol Jiří Černý u nás v garáži a prosil nás, či by mohol o nás napísať v tom ROCKaPOPe a my: "Nie, ani vetička!", my sme to nepovolili a rozhodne si za tým stojíme...
Ma: ty ešte takéto prkotiny vybavuješ, veď to robí manažér...
Ď: mimoriadne sa cez manažéra dostal...
Ma: prepašoval sa cez tri kordóny...
Ď: to je taká kurviareň s tými žandármi...
Ma: flákači, že, konektorárov mám dosť, ale džekári, to boli vyslovení flákači...
Mi: a oni svine išli k TUBLATANKE...
Ma: tá TUBLATANKA zoberie každého...
H: môžem potvrdiť to, že keď som sa ku vám do bunkru dobíjal, tie psy neboli moc prívetivé...
Ď: a vieš aká je korupcia? už aj tie psy sa dajú podplatiť...
H: mám tady jednu takovou statistickou otázku. Vždycky se ptají v takových rozhovorech, co jíte, co pijete a takové blbosti. Já bych se chtěl pro vaše fanoušky, kolik v průměru močíte?
Ma: vieš čo, ja som sa chcel dostať do Guinessovej knihy rekordov a skúšal som, koľko vydržím nešťať a večer ma išlo roztrhnúť, tak som to zabalil...
Mi: ináč sa sprchujem 2-3 krát týždenne...
Ď: Miro, ja som sa chcel dostať do Guinessovej knihy rekordov a skúšal som koľko vydržím nesrať. Som celý deň nesral a večer už som to nevydržal, tak som sa na to vyšťal. Každý má svoje rekordy...
H: s pomočovaním už nie sú problémy? prestupovali ste tam na tom pódiu...
Mi: ono, ako sa to vezme. do garáže bude zatekať vždy...
Ma: to sme sa uhýbali, čo nám hádzali kvetiny a také veci...
Ď: a ženy podprsenky, nohavičky...
Mi: neznášam vložky ináč...
Ď: vložky, to ti začervení ksicht...
Mi: krv strieka...
H: to vám tedy skutečně nezávidím, tuhle situaci...
Ma: má to ale aj svoje výhody, každý nás pozná, v autobuse nám každý uvolní miesto...
H: jaký je prostor kolem tebe...
Ma: veľký... sem tam prídu nejakí ľudia a so slzami v očiach mi vtisnú päťkorunák do dlane a rýchlo ujdú, aby som im nič nespravil...
Mi: on hryzie...
Ma: ano... / a cerí na nás chrup /
H: teď k takovým nepodstatným věcem. Vychází to z vás ta muzika, hlásíte se k něčemu, nebo k někomu?
Mi: ja som sa prihlásil minule, to bolo asi rok...
Ma: mama mi hovorila: "Ty, až sa neprihlásiš!", tak som sa prihlásil a vyšlo to zo mňa...
Ď: my sme slovenskí fundamentalisti...
Ma: nó, to neviem čo je, ale sme to /všetci kývajú/ hlavne tí mentalisti a skôr dementalisti...
Ď: my sme mladá slovenská degenerácia, hudobná...
Mi: a hlavne ten anachronizmus, to je...
Ď: anarchronizmus...
Ma: anarchizmus, aha...
Mi: ináč, však ako sa k tomu hlásime, tú galériu ako sme založili, môžeme porozprávať...
Ma: porozprávaj, ja o tom tiež nič neviem...
Ď: najnovšie plány: tak už máme dosť hudby...
Ma: on má taký dobrý slovný prejav...
Ď: kurva, do piči, jebeme už na to...
Mi: založili sme galériu...
Ď: áno, máme dosť muziky...
H: vlastní galerii?
Ď: to je spoločná...
Ma: to je ako galéria Františka Studeného, alebo to nebude len jeden autor, stála expozícia?
Ď: stála, stála...
Mi: galéria graffiti artu, kto chce môže si dojsť namaľovať...
Ď: nie, nie, nemusí byť len graffiti art, môžu tam byť aj nové techniky ako shit art, alebo môžete obštiavať steny, rôzne vzory tam tvoriť...
Ma: pamätáš v Olomouci na koncerte? ľudia tam chytili takú inšpiráciu...
Ď: usporiadatelia nás poprosili, aby sme pred koncertom povedali, aby ľudia nečúrali na steny, lebo tam ostávajú fľaky, že nech stromčeky...
Ma: a naša hudba ich tak vyprovokovala že oni tam predsa len išli šťať a tým usporiadateľom sa to páčilo...
Ď: my sme im povedali nech štia na steny...
Mi: my sme im povedali, nech neštia na tie stromčeky nech štia na tie steny, aby lepšie rástli...
Ma: nízka budova...
Mi: také prízemné stánky to boli a čo chudáky stromčeky...
Ď: málo bytov v Olomouci a predsa, keď to vyrastie za rok jedno poschodie, keby pravidelne oštiavali, ale čo, keď je tam koncert raz za mesiac...
Mi: ale mňa serú tie ženy v tej Ghane, krucinál...
H: přibližte nám to a co ženy v Ghaně, tam jsou nějaké jiné ženy?
Ď: niekto tu stále spomína Mečiara a čo ja viem aké kompetenčné spory sú tu, lenže čo je to proti...
Mi: proti tomu ghanskému nacionalizmu...
Ma: a majú tam dokonca aj kakao...
Mi: kakao... bijú sa tam...
Ma: akru tam majú... mať tak akru...
Ď: to Hussajn so svojou ropou môže ísť do zadku...
Mi: vieš tie ženy...
Ď: oni chcú mať MDŽ 9.marca...
Mi: a pritom 8.marca je MDŽ a oni just... preložiť...
Ma: takto to budeme riešiť, my to preložíme na 7.marca a keď budeme dosť silná opozícia, tak sa to vyrovná, vykompenzuje a zas bude sa to v parlamente prejednávať...
Ď: a potom to bude silnejšie, už to bude 8. ráno, 8. večer a nakoniec...
Ma: úderom dvanástej hodiny...
Ď: rovnováha síl vo svete nastane, šťastná chvíľa... a toto chceme vyjadriť v tej našej hudbe, názory a postoje celej mladej generácie...
Mi: alebo degenerácie...
H: skutočne celej?
Ma: celej bezo zvyšku, ja som to čítal minule...
H: chalani a ako je to s tým vaším fanklubom, , samé fámy sa šíria po celom Československu...
Ma: je to dobre fungujúca organizácia...
H: já jsem slyšel že vám posílají balíčky plné šítú...
Ď: to minule Indiru Gándhiovú zabili tí Šíti, takže tí nám ich potom poslali v balíku... nie, je to zložitý systém; podfankluby, nadfankluby, to je vysoká organizovanosť...
Ma: tá hierarchia...
Mi: áno, my máme vo fanklube tak premakaný systém, proste to je niečo zložitejšie ako šlachta v Anglicku...
Ď: to je dotazník... prihláška 1000stránková...
Mi: prijímacie pohovory, najprv rok ako čakateľ, rok ako pozorovateľ...
Ď: taký 70-ročný sa dostane do fanklubu človek, celý život sa kontroluje...
Mi: tam sa platia tie vstupné, známky sa platia a preukazy sa menia po dvoch rokoch...
Ď: zdravotné kontroly...
Ma: je to zložité a práve preto nemáme ani jedného člena...
H: páni, vaše transsexuální, homosexuální, bisexuální a jiné sexuální sklony jsou málo známy, mohli by jste je popsát?
Ď: koho to zaujíma nech príde ku nám do SHIT HAUSu, my mu to objasníme, dáme si dole slipy...
Mi: počkaj, tak transsexuálny, to je ako Trans-Amerika, to je sex vo vlaku?
Ma: ale ja mám nejaké pocity a mne hovoria, že sa mením na ženu... to tým ako mi rastú vlasy a aj mozgu mi trošku ubúda...
Mi: a bi-sexuálny, to je zo slovenčiny aj z angličtiny - to je "buď sexuálny"... ja hrám napríklad iba v trenkách na koncerte...
Ď: on má veľké pohlavné orgány, jemu sa to tak vydúva...
H: som si všimol že sa potíš, vyzeráš skoro ako Nagy na obale jednej platne...
Mi: Nagy, to je proti mne suchár...
Ď: minule, ako bol v PLAYGIRLe na prednej strane, vtedy to bol absolútny prepadák...
Ma: Nagy, to je oproti tebe špatný playboy...
Ď: treba to zakončiť, my čo sme ešte nedošli do puberty, tak sa v týchto veciach vôbec nevyznáme...
Ma: ale zato je dosť veľa časopisov a z tade sme sa to dozvedeli. ja som napríklad Karla Maya prelúskal už skoro celého a to by ste neverili čo tá Nšoči...
Mi: viete čo ma zarazilo nad tou knihou? že Karl May nikde neopisuje jak Winetou sere. to nikde neni spomenuté. alebo ako Oldčetrhend oštiaval stromy...
Ma: nie, nie, Karl May, on to opisoval nepriamo, akože na jeseň bola tá préria hnedá, tak oni, vieš, keď sa vysrali, toaleťák nebol dostať, oni si sadli na zem zadkom a takto si robili o prériu... /názorne predvádza/
Mi: celá préria bola hnedá a tie muflóny čo tam boli, aj bafalá, vymreli bafalá...
Ď: keď nemali čo jesť...
Ma: všetko to bolo zasrané...
Mi: lebo on to fakt neopisuje...
Ma: však to bol disident, Karl May...
Mi: lenže vieš jak ma to trápilo, jak mňa to trápilo, keď som mal 11 rokov, však kedy sa on chudák vysere konečne...
Ma: na konci knihy praskol...
Mi: celú knihu nasral, až na koniec zomrel... to od toho...
Ď: potom deti čítajú takéto knižky, toto sú ich hrdinovia a potom máme všade samú zápchu, deti nechodia kakať, lebo ani vo vinetuovke nechodia...
Mi: ako to decko má pochopiť že ten chlap nesere, však to musí byť Boh alebo kto...
Ma: apropo, nielen decká, ale aj pubertálna mládež, však napríklad Švarcnegerove filmy. on tam nikde nesere a to je chlap ako hora, on by nasral 3 kilá, celý kýbel...
H: alebo keď sa pozrieš na televízne noviny...
Ď: ano, ten redaktor aby povedal v priamom prenose: "moment, idem sa vycikať..."...
A takto podobne by mohol bežať rozhovor ďalej...
Ako sme už spomínali, u firmy ZOON REC. im práve vyšla LP s názvom: THE GREAT HARD-CORE ODRB.
Platňu otextoval Jožko Mrdlík, veľmi zaujímavá postavička /dúfajme, že sa s ňou ešte v budúcich číslach stretneme/. LP sa nesie pod mottom:
"Čo do nás spoločnosť vrazila, to jej teraz musíme vrátiť naspäť."
hore

fanzin Hungry for Trash 8/91, naživo vysielané do IRŠ Mladá Garda na jar 1991

(naživo vysielané do IRŠ Mladá Garda na jar 1991)

LUES DE FUNES - VEĽKÝ HARDCOROVÝ ODRB... exclusive!

Skôr ako začnete čítať tento rozhovor, vopred vás musím upozorniť, že chlapci z LUESu nepatria k tým skupinám, ktoré si dávajú pred ústa servítky.. Pochybujem síce, že by sa našiel medzi našimi čitateľmi nejaký útlocitný človek, ale ak náhodou taký je, tak si môže dať teraz pohov. Tým ostatným prajem dobré čítanie a dúfam, že sa pobavia aspoň tak, ako sa bavím ja pri počúvaní LP - GREAT HARDCORE ODRB !!!

Čo vás momentálne trápi?

Ďuro: Ľudia už ani nevedia čo to lues znamená. Lues sa nejako vytratil z bežného života. To je veľká chyba - veď je tu teraz AIDS a tak. Práve lues by sa mal znovu nejak rozšíriť, aby sa to dostalo viac do povedomia ľudí.

Čo to je LUES?

Maroš: To nevieme, ale rozhodne by sa to malo viac dostať do povedomia ľudí.
Ďuro: To je už neúnosné. Všetci teraz chodia do kina len na komédie. To neni ono!
Mirko: Samí plešatí dedkovia, ale lues nikde. Minule som ho hľadal - a ani pod posteľou nebol.

Ako vznikol GREAT HARDCORE ODRB?

Ďuro: OJEB! To bolo totiž cenzúrované. Nastala veľká cenzúra.

Kto to cenzúroval?

Mirko: Podproducent a tak...

Poďme späť k platni...

Ďuro: Oni nám vlastne z Lodeníc poslali iba puky. /Rehot/ My si to teraz musíme na panvici roztápať.
Mirko: Stredy si robíme s nebožiecom. Niekedy to aj preženieme a urobíme tam veľké diery - to sa tam potom dáva ten caplík.
Ďuro: Moja mamka to vie dobre robiť. Ona to prehadzuje na tej panvici, aby to bolo obojstranne nahraté.
Maroš: To je stereo, nie?
Ďuro: No jasné!
Mirko: /Ako kôň/ Ha, ha, ha, ha, ha !!!
Ďuro: Boli s tým mnohé technické problémy. To by ľudia neverili, ako sa kuchtí taká platňa! A do toho prišli majstrovstvá sveta a oni mali veľké požiadavky na puky!

Dotknime sa trochu textov. Názvy skladieb ako KOKOTIZMUS V NÁS - to nemusí každý správne pochopiť, mnohí si pomyslia, že prečo sme teraz takí vulgárni...

Ďuro: My sme "sprostí", lebo to bola pred časom vyhlásená taká súťaž. Rock-Pop-Jazz Klub - jediný nekomerčný klub tuná v Bratislave - robil minule takú štatistiku, že ktorá kapela má najvyššie priemerné IQ. Nakoniec všetky vypadli a zostala len SLOBODNÁ EURÓPA /rehot/ a my. WHISKY tam totiž vtedy ešte nebol. On tam až potom začal spievať, lebo oni mali nízke IQ a on moc vysoké - tak aby sa to vyrovnalo. Potom tam prišiel a skoro nás predbehli. Tak sme sa vrhli na čítanie kníh, aby sme si rozšírili duševný obzor...
Mirko: Ja som prečítal telefónny zoznam!
Ďuro: Ja som prečítal všetky Verneovky a Maroš Karla Maya. Proste všetky tie fanziny a samizdaty - to bolo ešte za totality. No, aby sme to potom vyhrali.

Aká bola odmena?

Ďuro: PAĽO HAMMEL nám potriasol rukou. Všetci sme si to veľmi vážili.

Pozrime sa teraz na vaše koncerty. Ako ľudia? Chodia, chodia?

Maroš: Minule som tam videl dakoho...
Ďuro: My zásadne hráme do posledného človeka.
Mirko: Niekedy to trvá 15, niekedy 20 minút.
Ďuro: Minule jeden vydržal pol hodiny. On zaspal, bol totiž najebaný.
Maroš: To bol ten hluchý, podľa toho to nemôžeš posudovať!
Ďuro: On si myslel, že je to divadlo...
Mirko: ...že máme masky...
Ďuro: A že sme klauni. Ten sa veselil!

Osvetlime si teraz priebeh takého koncertu.

Ďuro: Náš kamarát nám raz vybavil koncert vo Viedni...
Mirko: Vekový priemer tam bol 65 rokov - to bolo tak pre dôchodcov. Keď nás ale videli, tak nám nepožičali aparatúru a tak sme hrali len na španielku.
Ďuro: Ten náš kamoš z Viedne sa dosť vyznal v takýchto technických veciach. Keď sme mu povedali, že potrebujeme bicie, skysla mu trošku tvár. To bol koncert na podporu nezávislých rozhlasových staníc, ktoré sú v Rakúsku zakázané. Okrem nás tam boli ešte kadejaké kabarety, folkáči a nejakí Juhoslovania. My sme mali hrať na konci, ako zlatý klinec. Tak sme vyšli na pódium a začali sme mu ukazovať čo budeme potrebovať, ale majitelia aparatúry sa začali na nás s hrôzou pozerať.
Maroš: Urobili potom nový konkurz na bedniakov, vybrali asi 30 ľudí a začali to urýchlene baliť. To boli fukoty!
Mirko: Tak sme si zahrali vo Viedni.
Ďuro: Vypili sme každý asi tak za 1500 korún. /Rehot/ A potom doniesli španielku a hrali sme tak.

Na platni máte aj kankán...

Maroš: To vieš, všetky tie black metalové kapely len obracajú satanov a diablov - to my nie. My keď hráme tento kankán, keď ho zahráme tak piatykrát, Offenbach sa začne obracať v hrobe. Začne rotovať - a z toho vzniklo parížske metro.

A teraz mám pre vás takú absolútne nekomerčnú otázku...

Mirko: Ako sme vznikli. Ha-ha-ha !
/Všeobecný rehot/
Maroš: Ale popravde. Ja som ležal na chodbičke vlaku, ktorý šiel do Popradu a viezol nás na nulťácku brigádu. Zrazu na mňa niekto šľapol. Strašne mi vynadal a to bol náš druhý basový gitarista. /Skupina hrá v zostave - basová gitara, zbustrovaná basová gitara a bicie - poz.red./ Zistili sme, že sme si sympatickí, lebo to bol strašný blbec - ešte väčší ako ja.
Ďuro: A spolu sme hľadali potom ešte väčšieho blbca, dva roky sme hľadali... A je tu!
Mirko: Čo tu vyprávaš, šak to sme sa už ako malé deti dohodli... My sme chceli hrať DEEP PURPLE.
Ďuro: BLACKMORE nám to potom ukradol.
Maroš: Áno, oni od nás preberajú dosť často. Veď to CHILD IN TIME - tak to im neodpustíme!
Ďuro: Alebo taká METALINDA! No čo si tá dovolila!
Mirko: Prisáám Bohu!
Ďuro: No my sme mali skladbu HOVNO JE SHIT A JEBAŤ JE FUCK a oni nám to zhovädili takým perverzným textom, že -slobodný je free a obloha sky- ...
Mirko: Tie svine metalinďácke!

Ale ten spev je presne taký istý...

Ďuro: Nie je taký istý - je lepší!
Mirko: METALINDA to počula, ale ich nesralo to, že sme im to zhovadili, ale že máme lepšieho speváka.
Maroš: Hodili mi teraz lano. Chodievam s nimi na koncerty a keď ich spevák nestíha, tak ja stojím za oponou a oni mi za to platia - veď oni už sú žobráci. Preto som tak pekne oblečený...
Mirko: Má nové manchestráky!

Skutočne sú pekné...

Ďuro: Teraz je všeličo v móde. V Amerike sa teraz vytvorilo také hnutie - straight edge - striktný okraj a oni nejedia mäso, sú vegetariáni, nepijú, nefajčia. Aj my sme tak chceli žiť, ale potom sme sa toho vzdali.
Maroš: Vytvorili sme opozíciu. Prestali sme jesť všetko čo pochádza z rastlín - ako chleba a tak. Teraz chceme prejsť na živé mäso.
Ďuro: Keď sme niekto hladní a ideme po ulici, tak vojdeme do Chovproduktu, kde predávajú živé rybičky a dáme si pár dekov.
Mirko: Alebo škrečka.
Ďuro: Čiže to je - anti straight edge.
Mirko: Minule bola taká manifestácia pred ZOO - za ochranu zvierat a na druhý deň sme chceli urobiť pred Botanickou záhradou akciu na ochranu rastlín. Veď tie rastlinky tak trpia medzi tými štyrmi stenami.
Maroš: Celý život sú tam ako debili v tom teple - to je život?

Po týchto výpovediach sme sa trochu pobavili o piesňach THIS IS LOVE SONG a HEJ JÚ V AKVÁRIU, až Mirko skonštatoval závažnú vec: Keď sa to tak vezme, máme všetky skladby prebraté.

Ďuro: To už je ako LAIBACH. Proste nedá sa nič nové vymyslieť. Môže sa iba opakovať staré v nejakej horšej podobe. Toho sa držíme. My máme všeobecne také heslá, ktorými sa riadime na koncerte, napr. - Máme v piči publikum!
Maroš: Áno a posledne sme svedkami toho, že publikum má v piči nás.
Mirko: Už na nás nikto nechodí... /Smiech/
Maroš: Proste my sme na tom pódiu v poslednej dobe ani moc nehrali, to boli kadejaké scénky.
Mirko: My ináč len nehrávame, my máme aj divadlo.
Maroš: Bábkové... /Smiech/

Povedzte niečo z vášho repertoáru...

Mirko: Máme v piči publikum. Normálne tam dôjdeme, donesieme si stôl, tri stoličky, gitaru, fľašu...
Maroš: Ešte predtým sme robili skladby ku ktorým sme priamo na pódiu robili klipy - ako OPAKOVACÍ PAPAGÁJ, DOBRE SA MI NAPAPAJ. To sme zahrali 726x refrén, potom sme si sadli a hodinu sme žrali. Ale to nikto nevydržal.
Mirko: To sme tiež žrali do posledného diváka... /Smiech/
Ďuro: Tak ako niektoré kapely predávajú na koncertoch platne, tak tam bol bufet a predávali sa tam šaláty a saláma... To je proste avantgarda.
Maroš: Čo to je?
Mirko: To je taká choroba, vyhadzuje sa to.

A ako ide platňa na odbyt?

Ďuro: Takéto otázky!!! My sa tu chceme rozprávať! /Smiech/ No nie, máme dosku, ale nechoďte si ju kúpiť. To je blbosť, neoplatí sa...
Mirko: Opovážte sa!
Ďuro: To sa neoplatí, nie sú tam žiadne texty... Preboha, to sa nenájde jeden človek čo si ju kúpi? Už to máme mesiac vydané a nič! /Rehot/
Maroš: Ja som minule jedného nabaláchal, to bol taký opilec, ale ušiel.
Ďuro: Odhodil peňaženku dozadu, že - zoberte si všetko - a ušiel. /Smiech/ Ľudia to väčšinou používajú ako puky, oni to zase späť pretavujú na puky. Slovan Bratislava už od nás odkúpil dve krabice. /Smiech/
Mirko: Využívajú to aj v reštauráciách - šaláty sa na tom nosia.

To sa dá tak pekne vytvarovať?

Mirko: No krásne! A keď do toho pichneš tri zápalky tak máš aj nožičky.
Maroš: Vieš, kedysi to deti na pracovnom vyučovaní v krúžku šikovných nôh robili z gaštanov a teraz sa to robí z našich platní.
Mirko: Dali sme im 40 platní, potom sa to vyberie zo ZRPŠ - tak sa predáva platňa. Okrem toho sa z toho robia ešte disky na atletiku - Bugár s nimi hádže - s celým kartónom. /Smiech/ Deti do 5 rokov sa s tým väčšinou hrávajú na pieskoviskách, ale dá sa z toho spraviť aj ďalekohľad, alebo kukátko.
Maroš: Ináč máme kamarátov, jednu kapelu - S.R.K. - oni vydali dva disky a ešte nemali ani jednu skúšku. Oni majú iba koncerty. Minule tu hrali...
Mirko: Oni za dve hodiny nahrali kompakt disk so všetkým, aj s mixom - a bez chýb! Ha-ha-ha!
Maroš: No a minule proste došli a nemali speváka, tak si tam nejakého vybrali.

Podľa akého kritéria?

Maroš: Topánky č.78.
Ďuro: A IQ nesmelo byť moc vysoké. Doniesli tam šimpanza. A to bolo to najideálnejšie. /Smiech/
Mirko: Medzi naším publikom nájdeš ťažko niekoho s vyšším IQ.
Maroš: Ja som sa schválne minule pozeral. Ty človeče to sú ksichty, to súúú ksichty! /Smiech/ Čo to na nás chodí! Ja mám dojem že to nie sú ľudia. To sú koníky, alebo čo. Erdží to tam dole... Ja mám takú teóriu, že každé jedno zviera pochádza z koníka.
Ďuro: Vyvrátil si Darwina? Ja som minule vyvrátil Napoleona! To sme oslavovali /Mirko sa konsky rehoce/ a niekto kúpil koňak Napoleona, nuž a vyvrátil som ho.

Počul som že máte nový projekt.

Ďuro: Proste kapela LUES DE FUNES sa nenávratne rozpadá a vzniká nový projekt, ktorý viac vyjadruje názory a postoje celej mladej degenerácie.
Mirko: Volá sa to - KOKOTOR.
Ďuro: Áno, je to slovenská odpoveď na SVATÉHO VINCENTA.
Mirko: Tým sme ho úplne odpílili. On teraz po nociach plače a má depresie. Ani nič neje - iba sračku.
Ďuro: Už ani neonanuje!
Mirko: Je v podstate mŕtvy.
Ďuro: Nič ho už nevzruší! Minule si dal zaviesť satelit, že pozrie nové hlásateľky - a nič!
Mirko: Úlohou KOKOTORu je proste vtierať sa na všetky štátne akcie oficiálnej kultúry - do Rock-Pop-Jazz klubu, na metal, punkové festivaly a všade tam, kde napr. hrá bratislavský štátny punk - ZONA A, EXTIP, DAVOVÁ PSYCHÓZA, SLOBODNÁ EURÓPA... to sú proste štátni ľudia.
Ďuro: Tzv. štátny punk.
Mirko: Oni sa proste neserú - oni sú oficiálni! Sú povolení!
Ďuro: Veď aj v Ústave to bude...
Maroš: Nó - SLOBODNÁ EURÓPA tam bude napríklad...
Mirko: ...Whisky bude v SNR...
Ďuro: Oni chodievajú do Mamutu /najväčšia krčma v Bratislave/ a na Mamute sa mi páči to, že to nie je snobský podnik.
Mirko: To sú takí fajn ľudia. Oni by tam nemali mať stoly, oni by tam mali mať vytrínky!
Maroš: A tie baby tam! Ja si myslím, že keď sa narodili, tak im dali hneď rifle a ony teraz do toho dorástli. Vlastne mi teraz konkurujú v súťaži o najväčšiu čiarku na slipoch zozadu - tie baby sú ďaleko predo mnou!
Ďuro: My sme umelci a teraz sa venujeme rôznym umeleckým druhom - nielen hudbe, divadlu a básničkám. Teraz sú nové druhy umenia - Shit-Art a Cik-Art. To je silná avantgarda. Taký Cik-Art - to pekne naštíš na stenu také obrazy...
Maroš: Veľmi obľúbení sú ľudia, ktorí majú krv v moči.
Mirko: To sú krásne grafické útvary. Ha-ha-ha!
Ďuro: A Shit-Art to je niečo podobné.
Mirko: Takže by som poprosil fanúškov KOKOTORu, keď uvidíte plagáty - príďte, neoľutujete!
Ďuro: Fakt, hodláme zaútočiť na pozície TUBLATANKY a TEAMU, preniknúť do hitparád, do televízie, do masovokomunikačných prostriedkov.
Mirko: Do Triangla - s dvojsekundovým klipom!
Ďuro: To proste preslávi Slovensko. Tak ako LAIBACH preslávil Slovinsko vo svete, tak preslávi Slovensko KOKOTOR. Veď čím do Európy? Ekonomikou? KOKOTORom!!!
Mirko: KOKOTORom múr prerazíš! /Záchvat smiechu/
Ďuro: To, že sme kokoti ešte neznamená, že nemôžeme byť hrdinovia!!!

Všetci tí, ktorí toto interview prežili v zdraví a neochrnuli im mozgové bunky si môžu o LP LUES DE FUNES písať na adresu:

MIRO MAKYTA
BARDEJOVSKÁ 8
831 02 BRATISLAVA
hore

fanzin Malárie x/90

ÚVOD: Po dlhotrvajúcom tlaku zo strany masmédií, parlamentu, vlády a istých nemenovaných vysokopostavených kruhov sme boli prinútení podľahnúť žurnalistom, vyjsť z podzemia a vydať o sebe neotrasiteľné svedectvo.

M: Co bylo pro vás největším podnětem abyste založili kapelu?
L: Najväčším podnetom pre založenie kapely boli nepochybne imperialisticko-agresívne snahy Hornej Volty, ktorá si chcela pomocou prenikania zahraničného kapitálu a demagogického pôsobenia na širokú obec slovenskú podmaniť prostých a dobrosrdečných obyvateľov tohto utešeného kúta planéty a tak získať rozhodujúci vplyv na území Slovenska. My sme však vedeli, kam boli namierené tieto expanzionistické výboje! Nemohli sme dopustiť, aby bolo naše drahé Slovensko pripojené k africkému kontinentu! Preto sme zobrali do rúk basy, bubny, ústne harmoniky a transparenty a išli sme na to.
M: Hráváte na metalových i hardcorových koncertech. Liší se nějak atmosféra na nich? Co máte radši? Co vám na publiku nejvíce vadí a co vám nejvíce pomáhá?
L: Atmosféra na HC a metal koncertoch sa moc nelíši. Vpredu pár chujov poguje, vzadu pár chujov čumí a medzi tými chujami vzadu je pár chujov čo čumia najviac a tí sa volajú zvukári a potom je vždy z toho taký guláš, že všetci tí úbohí chuji v tom hluku nerozumejú textom a tak nepochopia hlavné myšlienky nášho boja proti Hornej Volte. Čo máme radšej? Kliťák má najradšej rezne a špenát by podľa neho mali zakázať a Pičúz má rád hrachovú polievku a k tomu dva rožky. Na publiku nám najviac vadí zanedbaný výzor - neučesané vlasy, špina za nechtami, smradľavé nohy, nápisy na tričkách, gaťkách /u žien/, riflových bundách /okrem nápisov "L.D.F. - to je ono!"/. Najviac nám pomáha, keď sa môžeme o publikum oprieť. V praxi to vyzerá tak, že keď fanúšikovia vidia náš neutešený, priam dezolátny stav zapríčinený nadmernou vyčerpanosťou, prídu na pódium, pobozkajú nás na čelo a podoprú nás. V horšom prípade nás iba oprú o stenu. Preto neradi hrávame na scénach, kde nie sú steny a kde aparáty majú kolečká a utekajú pod našou váhou.
M: Máte už nějakou nahrávku /byť amatérskou/? Rozšiřujete ji? Jak ji lze získat?
L: V dňoch 25.-28. februára 1990 vznikla za prísnych bezpečnostných opatrení /všetky Bowle v Bratislave vykúpené, policajné kordóny, vodné delá, vodné diela /Gabčíkovo, Vážske kaskády/, červené barety atď./ v tajnom štúdiu nahrávka "Deflorácia ritnej blany", v tajnom kóde "drb". Pretože však konkurencia od kapiel britskej firmy "Earache" sabotovala na diaľku našu činorodú prácu v štúdiu, demo nie je také, ako by sme si priali. Čiže neodporúčame pre labužníkov! Ale kto má i napriek nášmu upozorneniu záujem, nech sa nakontaktuje na "SYPHILITIC INFORMBYRO". Dĺžka dema je 33 min a cena 20 Kčs + 6 Kčs v známkach.
M: Po vašem koncertě v Brně /Semilasso/ jsme se s přítelem shodli, že nám nejvíce vadí imitace vokálu NAPALM DEATH. Vám to nevadí? Nebo to tak necítíte?
L: Či už sa naše vokály podobajú alebo nepodobajú na nejakú inú hudobnú skupinu, nám ide hlavne o zrozumiteľnosť textov na koncerte a kvôli tomu sme ochotní aj nejakú tú podobnosť obetovať.
M: Měli jste hrát ve Vídni. Uskutečnil se tento koncert? Jaké to bylo? Přišli tam nějací lidi?
L: 1.mája sme odišli hrať do Viedne na koncert usporiadaný na podporu nezávislých rozhlasových staníc v Rakúsku. Keď sme však s našimi ksichtami vyšli na pódium, Kokot sa vyšťal do kopáku, Kliťák zapínal Marshal sekerou a Pičúz znášal z celej sály drevené stoličky na pódium pred vopred pripravenú cirkulárku, v majiteľoch aparatúry definitívne dozrelo presvedčenie, že sa nejedná o folkové trio. Chvatom na pódium vybehli ich bedňáci s výkrikom "Nicht scheissen, das ist eine Freundschaftbesuch!" a zachraňovali, čo sa dalo. Veľa toho už nezostalo, ale z koncertu nebolo nič. Ešteže sme stačili uchmatnúť akustickú gitaru a zahrať pár najbrutálnejších slovenských ľudoviek /Ešte som sa neoženil, Já ďéngi propíl v báru..., atď./. A jaké to pilo? Schwechater bier! Boli tam aj nějací lidi - věkový průměr asi 70 let.
M: Máte nějaké své oblíbence /domácí i zahraniční/? Jaké?
Kliťák: domáci: pes domáci, sviňa domáci, domáci hostia, Erika domáci; zahraniční: Pako a jeho Lucia.
Kokot: domáci: Jan Becher, R.Jelínek, Bowle; zahraniční: Kostenkorva, Ballentine, Bols, Skoč viski.
Pičúz: domáci: Imrich Bugár, Gabo Zelenay; zahraniční: Jurij Gagarin, Zoja Kosmodemjanská.
L: A ešte máme jedného spoločného obľúbenca, ba priamo sex-symbol - bubeník Skimmedu Martin Maleček.
M: Co kromě hudby děláte?
L: Kokot sa nedávno po obdržaní diplomu o úspešnom absolvovaní 5. ročníka ZŠ /v 18. rokoch/ prebil tvrdým konkurzom na obsadenie miesta hlavného referenta v pomocnej škole. Teraz pôsobí v tejto škole - ako odstrašujúci príklad. Kliťák a Pičúz okrem pôsobenia v LUESE sa zaujímajú o hudbu a hrajú na rôzne hudobné nástroje /drumbľa, gitara atď./.
M: jaké jsou vaše nejbližší plány?
L: Okrem toho, že v najbližšom čase chceme zachrániť Slovensko od invázie Hornovolťanov, naše plány sú asi takéto: chceme si vydobyť popularitu, zaútočiť na vrchné miesta hitparád, zaradiť sa medzi smotánku svetového showbusinessu, prostredníctvom našej hudby zorganizovať armádu mladých ľudí, ktorí pod zástavou LUESU presadia vo svete novú pakultúru.

Za kapelu LUES de FUNes vypracovali:
Pičúz a Kliťák

P.S: Ešte kto na čo hrá:
KLIŤÁK - basa
PIČÚZ - zbustrovaná basa
KOKOT - bicie
hore