Napísali o Luese   

časák Rock&Pop 17/1991 - recenzia albumu
fanzin Šot vol.15 (jar 1991) - recenzia albumu
časák A-kontra č.5 (jar 1991) - recenzia albumu
časák Pop-Notes (jar 1991) - recenzia albumu
fanzin Amateur Savage 1/92 - recenzia albumu
kniha Slovenské hudobné alternatívy (2006) - profil kapely

časák Rock&Pop 17/1991 - recenzia albumu

LUES DE FUNES: The Great Hard Core Odrb......................Zoon Records

Chrrr ... Krrr ... Chrrr ... Mrrr ... Chrrr ... Cože, vy neznáte hard core? Chyba, přátelé, chyba... Tahle deska totiž stojí za to.
Samotný název Lues de Funes obsahuje určitou informaci o bratislavském souboru: legrace - nelegrace se značně tvrdým jádrem. A hnedle další upřesnění. Už v samém úvodu slyšíte bouřku. Celá deska se taky pořádné bouřce podobá - hrom za hromem, ale mezi nimi každou chvíli pěkné zablýsknutí... Od prvního okamžiku můžete očekávat, čím vás slovenské trio (Kliťák, Pičúz, Kokot) překvapí hned v dalším taktu. Basový náhul, podbarvený rachotem bicích a chrčivým nezpěvem je protkán spoustou měkčích, "lyrických" pasáží, nečekaně kontrastující harmonikou, či kupříkladu vybrnkávanými motivy z Beethovena (Fűr Elise), Kryla (Jeřabiny), úryvky z Tublatanky (Láska drž ma pod hladinou), a kdovíčím ještě, vždy však s vkusem a nadhledem.
P.T. posluchač si ovšem v podobném hukotu sotva může všimnout toho, že skladby mají nějaká slova. Proto je k elpíčku přibalena příloha s texty. S tímto dovětkem: "Tým, ktorí si myslia, že je to len o hovnách, o sračkách sa Jožko Mrdlík zaväzuje, že od nich odkúpi túto platňu naspäť." Tak zlé to s texty, pán Šukálik, není. Nejsou "len" o uvedených rekvisitách, no "predovšetkým" o nich. Nutno uznat, že se přesto neutápějí ve vulgarismech jaksi bezúčelně, jak tomu bývá u některých HC kapel, všude jsou pointy, vtip, leckde slovní hříčky. Vulgární výrazy jsou tu použity účelně - jako pojmenování pocitů nad současným životním stylem, politikou atd., takže diagnosy typu "Sračkománia trvá ďalej..." jsou bohužel zcela konkrétní a k věci.
Na okraj: Záhadná zkratka v názvu LP znamená "deflorácia ritnej blany". Tak se jmenoval předchozí demosnímek skupiny. Vzhledem k této skutečnosti a k svéráznému vtipkování, jež je Funesům vlastní, bych se ani nedivil tomu, kdyby to "O" znamenalo "opätovná"...
Mottu "Čo do nás spoločnosť vrazila, to jej teraz musíme vrátiť naspäť..." dozajista chalani dostáli.
"Pochopili sme: že treba niečo vykoreniť a niečo nastoliť/ niečo hlásať a presviedčať o tom niekoho do skokotenia.../ bojovať o myslenie hlúpeho stáda ľudského dobytka/ lebo ono je zdrojom svetskej moci... To je podstata života..." říká o tom nesmrtelný Jožko Mrdlík.

*** 1/2

Petr Komers
hore

fanzin Šot vol.15 (jar 1991) - recenzia albumu

LUES DE FUNES : THE GREAT HARD-CORE ODRB
          /vydal TLIS, Zoon Rec. ´91/

Tak toho bych se od toho tria kokotů L.D.F. bohdá nenadál. V týhle chvíli /polovina dubna 91/ je "velkej h/c odrb" jasným kandidátem na titul nejstrmějšího LP roku.
Dokázali to! /A v jaký pohodě.../ "Svet je plný antagonizmov...". Obdivuhodnej opus kokotistický ideologie /image/ HC v čiré podobě. Nic pančovaného. Ať tu řeknou cokoli, mluví pravdu. Holt/-d/ umělci! "Historická úloha mladej degenerácie", "Kokotismus v nás", "Love song", "Sračkománia". Vtip a ucelená balvanovitost tohodle "Odrbu" spočívá právě v tom, že L.D.F. /zdá se/ už prohlédli ten všeobecnej podvod; lidskej život.
Kdo nezbaští tuhle jeblou kapelu, ten je sám jeblej. Ale votáčej to prosím Tě tak dvakrát třikrát denně a nejmíň deset dnů v tahu. Pak už se tý Mrdlíkovy poezie v životě nezbavíš.

Podtrženo sečteno; tohle album okrášluje "tú našu žobrácku republiku...". A douška pro čtenáře; čumte na podzemí, vy všichni revolveroví dementi, zblblí fanoušci Garáže, Půlnoci a podobnejch mrtvol v rozkladu. Tady máte žhavou přítomnost těžkýho suterénu z Blavy. A tam je z Prahy co by kamenem dohodil. Všímejte - "naším idolom je Janko Báči čo žil pätnásť rokov v kanáli..."; "takže žiadne protesty že sme chuji."
Jo, a Straně zelených bych dohodil návrh: přepsat text "Ozonové brány" na několik miliard samolepek a plácnout to každýmu na čelo. Dobrý, ne? /Ale na to nabeton nemaj fondy./.

/Luboš Vlach/
hore

časák A-kontra č.5 (jar 1991) - recenzia albumu

A máme tu další h/c desku, která nevyšla u Janečka, Vágnera nebo Kočandrleho. Nahrála ji v Bratislavě místní kapela LUES DE FUNES u Zoon records. Obsahuje 15 skladeb a vložené texty.
Již od první skladby se rozjíždí výborný grind se dvěma basami. Je to nášup jak má být. Rychlé pasáže se střídají s pomalými až jazzovými. Skladby rozhodně nejsou stereotypní, na grind výtečně propracované. Objevují se tam legrácky jako Kakaan /kankán J.Offenbacha/ začínající "Hlinkovými gardami", kde se "basy" proplétají a zase rozplétají skvěle doplněné bicími, či Hey, you v akvariyou, rybičky se potapayou se sborem. Zkrátka jedna skladba vedle druhé jsou skvělé. Není tam ani jedna, jenž by mě unavovala. "Basy", bicí a dohraná kytara šlapou od začátku do konce. Texty jsou hořce vtipné. Takhle si představuji legraci /-ne tak, jak ji dělají frýbovci/. Snad jen hlas se musí brát jako další hudební nástroj. Čeština a slovenština jsou jazyky pro některé druhy muziky poněkud prkenné. Deska také nemá hutný sound typu Carcass, ale rozhodně je lepší taková, jaká je.
Podle mě je to nejlepší deska, která u nás zatím vyšla. Po prvním poslechu mi některé kousky duněly hlavou, takže jsem si ji zanedlouho musel pustit znovu. Je opravdu super. Moc za ni dík.

-Mlíko-
hore

časák Pop-Notes (jar 1991) - recenzia albumu

LUES DE FUNES
- The Great Hard-Core OdrB
Zoon Records & tlis 1991 ME O864

Pod mottom "Čo do nás spoločnosť vrazila, to jej teraz musíme vrátiť naspäť..." prichádza s vulgárnou parafrázou albumu Sex Pistols bratislavská úderka metahudby Lues de Funes, ktorá si nekladie za cieľ už ani len provokovať hocaké publikum, lež z voleja preberá na seba úlohu oficiálneho hnisu v každej organizovanej spoločnosti, vrátane anarchistickej. Ráznym popretím princípov hudobnej aj mimohudobnej komunikácie narába len so symbolmi, ako je slovník najhrubších vulgarizmov, plagáty znôšky ideologických smerov, prerastajúci v jediný model jestvovania - exkréciu, povýšený na dokonalosť.
Môžeme sa pýtať, čo viedlo týchto scarabeov nežnej študentskej revolúcie k tejto póze, môžeme hľadať súvislosti, odsudzovať či čokoľvek iné... Album vo mne zanecháva bodku, výkričník i otáznik zároveň, a o to skupine, možno len treťoplánovo, išlo.

   + : konečne nový "názor"!!!, hoc!
   - : vydanie LP popiera "názor" nekomunikácie
hore

fanzin Amateur Savage 1/92 - recenzia albumu

L U E S D E F U N E S
Žalostná veselohra

Pre pána... Čo to je! Poštárka si jednoducho donesie balík, dá si potvrdiť lístoček a zmizne. A ja tam ako hlupák stojím vo dverách s platňou v ruke. To by nebolo ani také strašné, ale po dôkladnom preskúmaní obalu ma striaslo od hrôzy. Také netvorky som nevidel ani v tom najhrôzostrašnejšom horrore. Nie nadarmo, my Slováci sme schopní všetkého. O čom tu vlastne kecám? Jednoducho som sa stal majiteľom Lp - The great Hard Core odrb od skupiny LUES DE FUNES. Je to navonok celkom obyčajná platňa, ibaže sa líši od tých ostatných po všetkých stránkach. Jej obla zobrazuje tri strašidielka, pred ktorými by zutekal aj slávny EDDIE od IRON MAIDEN. A tak vám tam stojím v tých dverách, ohúrený pohľadom na práve obdržanú poštu a ktovie dokedy by som tam stál, keby ma z toho zakliatia nevyslobodila suseda, "mladý pán je vám niečo?".
Takto prebudený sa ponáhľam ku gramofónu a so strachom, či to chudák technicky vydrží, si zapínam debutové Lp Funesa. Kým sa ozvú prvé tóny, pokúšam sa pohľadať nejaký list, odkaz, ktorý pricestoval s touto "plackou". Ale zbytočne, nič iné okrem platne neprišlo. To je drzosť! Chcú, aby ich niekto propagoval, napísal o nich článok a neposkytnú mu nič. V tom sa už ale z reprákov valia zvuky prvej skladby, ktorá má názov "Janko báči - náš hrdina". Do r..ti veď je to fajn. Perfiš skladba o deduškovi, ktorý žil 15 rokov v kanáli a zbieral fľaše pre zdroj na chľast. Hovorím perfiš "skladba" a la Grind, Hard Core. To už áno, teraz už chápem prečo mi "Funesáci" poslali iba vynil. Ich hudba "klebetí" sama za seba. Načo písať o tom, čo bolo. Veď skoro každá začínajúca kapela má tie isté problémy. Treba "škrabať" o tom, čo je. Hurá, ide sa na to. Druhá skladba, bomba začiatok a ešte "atómovejší" názov piesne, jednoducho "Poďme sa obesiť". Skladba beží a ja viem, že tu pôjde o humorný, dravý Hard Core s príchuťami Grind Coru a nápaditými vložkami (nemyslím na tie z drogérie). "Obete industriálneho sveta" sa do drážok tejto platne zaradili ako tretie. Je to asi najslabšia skladba na platni. Prečo? Žiadna sranda a tá vážna téma, "čo bude s ľudskou civilizáciou". Za smútkom ale musí prísť zásadne smiech a tak frčí "štyrka" "Prostata života". Škoda, na počúvanie by sranda bola, ibaže po preštudovaní textu na doplnkovom letáku k Lp sa dozvedám, že sa v nej spieva (ach, som to ale cvok, SORRY), vrčí, bručí, vrieska o politike, imperializme a iných chu...nách. Ale, ale, vedel som, že sa dočkám nejakej srandičky. Pod číslom, nie veľmi obľúbeným u žiakov v školách, sa rozbieha "skladbička" "Kokotizmus v nás". Čože je na nej také srandovné? Nech sa len páči, vyberám pre vás hneď úvod z jej textu. "Guľové hovno je ťažko vysrať, ľahšie je ho mať miesto hlavy". Je to sranda, ale aj zaujímavosť. Totiž táto skladba prezrádza históriu Lues De Funes. Meno kapely s francúzskym šarmom a skladba six, ktorá predstavuje takisto francúzsky kankán, ibaže v slovenskej verzii KAKAAN. Táto songička sa začína na našu dobu príliš moderne. Len si spomeňme na aféru Andrej Hlinka apred niekoľkých mesiacov. A tak si FUNES do tejto inštrumentálky dal vložku, úryvok z hymny Hlinkovej Gardy. Ha, Ha, Ha, Hú, Ha, Cha, takého maniaka by som chcel vidieť. Akého? No predsa toho čo má tú mániu zo siedmej skladby LUESA, "Sračkománia". Je to vynikajúca skladba s ideálnou témou pre dnešok. Neschopné vlády, Anarchia a skoro každé druhé slovo z úst speváka je HO, rímska päťka, NO (samozrejme skloňované...). Nemseremed Diesel Turbo dostalo za úlohu uzavrieť svojimi zvukmi prvú stranu Lp-čka. Táto hudobná perlička je snáď najsladšia a najkľudnejšia z celého projektu Luesákov. Za dobrý nápad považujem pokus o zmenu dojmov z hudby. V tejto skladbe sa totiž namiesto brechania ozývajú lahodné tóny pískania, sprevádzané hudbou priam stvorenou pre POGO. "Gramáč" sa vypína a je čas skonštatovať áčko.
Priznám sa, nikdy som nebol obdivovateľom Hard Coru. Snáď taký SUICIDAL TENDENCIES, ten stojí za niečo. Ale Hard Core spojený so štýlom Grind sa mi hnusil vždy. Dnes už ale viem, že som im krivdil. Hudba takéhoto žánru sa nedá hodnotiť podľa sluchu. Musí sa jej rozumieť, chápať ju. A k tomu mi pomohlo práve vokálno-inštrumentálne teleso LUES DE FUNES. Ich hudba má všetko, čo si len môže dnešný náročný poslucháč zažiadať. Brutalita, tvrdosť, humor, ale hlavne texty, ktorými sa chce niečo povedať. A veru ich témy nepatria medzi tú kopu o životnom prostredí, vojnách, hlade. LUES má vlastnú tvár, textové témy, vlastný štýl! Nik ich nemôže obviniť, že to je od tej skupiny a to zase prebrali od tamtej. Nie! FUNES je ojedinelý a pravý fachman svojej práce. Zaostáva síce za svojím slávnym menovcom z Paríža, ale humoru má tiež nie málo.
No ale poďme ďalej. Blesková otáčka platne na Béčko a počúva sa... Druhú stranu otvára skladba (This is a) Love song. Začína sa basgitarou ku ktorej sa pridá, teraz POZOR! druhá basa. Áno, nie som hluchý a ani som sa nepomýlil. Od začiatku platne sa mi gitary nepozdávali. Zdalo sa mi, že vždy počujem nejako veľa basov. Táto skladba mi to potvrdila. Nepoznám zostavu LUESU, ale to môžem tvrdiť naisto, že pri nahrávaní Lp boli používané dve basgitary. To je ono, lepší koniec táto skladba o láske nemohla ani mať. Istotne všetci poznáte TUBLATANKU a jej pieseň - Láska drž ma ešte nad hladinou. L.D.F. si refrén z tejto piesne prepožičali a prerobili ho po svojom - "Láska drž ma ešte POD hladinou". Krátka pauza a rozbieha sa Hey You v AkvariYOU rybicky sa potapaYOU. No čo, podľa mňa je to najlepšia skladba na platni. Má všetko, čo len skladba môže mať. Príchuť Brazílie, detstva. V slovnom zmysle, do hudby sa vtesnali také prílohy ako Rumba gule s výkrikom podobajúcim sa na domorodca a detská vyriekavanka - Spadla hruška zelená... (obila si kolená, Ha, Ha, Ha). To je urážka! Urazili celý svet! Ale majú pravdu. Pieseň (do prčic, zase to hlúpe pomenovanie) "Krásne hovná sme" poukazuje na nás ľudí. Áno, aj vy aj ja sme hovná (aj LUES). Že prečo? Na to už musí prísť každý sám. Inak je táto skladba najrýchlejšia na tomto čiernom výlisku. A teraz si vás vyskúšam. Poznáte FREÓNY? Neviete čo to je? Pomôžem vám. To sú tie plyny zo "sprayov", ktoré zapríčinili ozónovú dieru. V škole guľa na "Béčku" skladba číslo 5, "Ozónová brána". Nebudem sa o nej zbytočne rozpisovať. Poskytnem vám z nej iba úryvok a všetci pochopíte o čo sa jedná. "Ozónová brána, cez ňu podáme pomocnú ruku celému vesmíru, naučíme našich vesmírnych kolegov SAMOVRAŽDÁM".
Čudujete sa, že kde ostala štvrtá skladba? Jej názov je "Šigele Sonei číha". O nej vám ale nenapíšem, lebo som nepochopil podstatu textu. A nerád by som vás naviedol na nesprávne chápanie jej významu. 7-1=6, Antideflorácia. Nie je to zlá spievanka, ale zaostáva za ostatnými. Jej zaujímavosťou? Asi len krik davu v jej závere. Aká škoda, že sa dostávame k poslednému výtvoru na Lp-čku. Historická úloha mladej Degenerácie uzaviera tento projektyl. Bluesová a Jazzová podfarbenosť s textom s textom "bude to krásny nový svet", alebo uzatváranie celej platne tangom, poukazuje na to, že LUES ovládajú hudbu všetkými možnými prostriedkami. Ale čo to je! Veď už mal byť koniec. Na obale sú udané pre stranu B iba 7 skladby. Z reprákov sa však ozývajú ďalšie zvuky. Aha! Je tu napísané - dodatok k Lp. No to by ste mali počuť. Ján Amos Džínový od METALLINDY, ibaže vo Funesovom prevedení. Ha, Ha, Júj, Cha, Cha. Nedajte si tú príležitosť LUES, ujsť. Okradli by ste sa o veľký zážitok.
Som veľmi zarmútený, že vám o tejto grupe nemôžem poskytnúť toho viac (viacej toho ani ja nemám), ale sľubujem, že v ďalšom čísle už prinesieme o tejto kapele už obsiahlejší článok. A to aj za tú cenu, že by som mal cestovať za FUNESom až do FRANCIE. A čo nakoniec? Píšte, telefonujte, objednávajte a samozrejme plaťte. Ten čo si dá ujsť šancu, potrápiť si uši LUESom je SRAČKOMANIAK. Prečo? Lebo je buď lakomý, alebo ľutuje vysoliť 65 Kčs za takú "bomba" platňu. A vy, ktorí sa už neviete dočkať, si môžete Lp objednať na adrese :
TLIS
ŠD Mladosť, B4-11
Asmolovova 53
842 47 Bratislava
hore

kniha Slovenské hudobné alternatívy (autor Július Fujak & kol., 2006) - profil kapely

"Čo do nás spoločnosť vrazila, to jej teraz musíme vrátiť naspäť." - presne tak znelo motto jednej z najkurióznejších skupín SHA s kontroverzne vtipným názvom LUES DE FUNES. Táto v skutočnosti prvá slovenská trash (grind) core kapela pôsobila na slovenskej hudobnej scéne epizódne krátku dobu, ktorú vymedzil pád totalitného režimu a vznik samostatnej Slovenskej republiky. Za ten čas sa však Lues... vďaka svojmu provokačne absurdnému prejavu stali takmer kultovou, hudobne anarchistickou "ikonou" vystupujúcou zásadne "proti všetkým a všetkému". Zvláštnosťou skupiny bolo nástrojové obsadenie: išlo o punk-metalové, temne znejúce trio fungujúce v zložení Miro Makyta - bicie a Juraj "Satan" Plánovský, Maroš Horniak - dve basgitary. Jedna z nich hrala štandardným spôsobom, druhá nahrádzala funkciu gitary, jej zvuk však vďaka skresľujúcemu boosteru znel omnoho temnejšie a agresívnejšie. Silnou "zbraňou" skupiny boli najmä pamätné, "šialene" živé koncerty, ktoré sa stretávali s nebývalým ohlasom.
Svoj jediný album The Great Hardcore Odrb nahrali Lues... roku 1991 v Internátnom rozhlasovom štúdiu v Bratislave. Objavili sa ňom "brutal-bordelové" piesne s protitotalitnými a proklamačne protispoločenskými textami, plnými (v tomto mesačníku necitovateľných, zdanlivo samoúčelných) vulgarizmov. Radikálny postoj Lues... podčiarkoval surový hudobný výraz, porovnateľný s dobovou českou hardcorovou skupinou Našrot, miestami "z diaľky" pripomínajúci aj undergoundovú skupinu Už Jsme Doma (skladby Nemseremed Diesel Turbo a Hey You v akvaryou rybičky sa potapayou). Kapela úplne rezignovala na sólové pasáže, čo kompenzovala neustálymi náhlymi rytmickými zmenami. Drsný prejav Lues... však zmierňoval humor, irónia a nadsázka zamerané najmä proti malomeštiactvu strednej vrstvy. Kapele sa darilo uplatňovať aj rôzne groteskné citácie a alúzie, napríklad v piesňach Kakaan (spotvorená citácia Offenbachovho Kankánu), Historická úloha mladej de-generácie (náznaky tanga s parodickým úryvkom piesne skupiny Metalinda) alebo This is a Love Song (citovaný úryvok od skupiny Tublatanka s mierne pozmeneným textom: "Láska drž ma ešte pod hladinou..."). Skupina na obale albumu o. i. zámerne uviedla aj značky svojich hudobných nástrojov Jolana, Galaxis, Amati - "symbolov" nekvalitnej výroby socialistického režimu. Zároveň poslucháčov upozornila, že v neštátnych a nekomerčných rozhlasových staniciach sa zrieka svojich autorských práv. Celá "výpoveď" skupiny Lues... bola postavená na trash-core-punkovom "zhudobnení" absurdných a nezmyselných stránok ľudskej existencie. Nič z toho však vôbec nebrala vážne, ale naopak, dekadentne tragikomicky, veď inak by jej programovo nihilistická antipoetika stratila svoj zmysel.
hore